Časté otázky – (ne)diskriminácia

Otázky a odpovede k debariérizácií a prístupnosti

Otázka:

Ak sa jedná o externé športoviská, ktoré majú schválený technický certifikát a ihriská majú definovanú dopadovú plochu – riečne kamenivo frakcie 4-8 mm . Z pohľadu horizontálnych princípov riešime hlavne prístupnosť k ihrisku a zároveň možnosť využitia športoviska spôsobom, že k ihrisku bude priložené dopadové plochy, ktoré napr. vozíčkár vedel použiť, aby sa dostal k športovému náradiu a využiť. Prikladáme aj sprievodnú správu, ktorá však ešte platformu pre vozíčkarov neobsahuje. Viete nám prosím poskytnúť stanovisko, či to bude v takejto podobe postačujúce?

Odpoveď:

NIE

Chodník- jeho napojenie k ihrisku musí mať bezbariérovú úpravu (t.j. komplexne riešená v rámci komunikácie v celom areáli)
Taktiež je potrebné zvážiť poňatie plochy medzi chodníkom a telesom (t.j. z jednej strany) ihriska, nakoľko aj zatrávňovacia dlažba s veľkými medzerami pre zeleň môže spôsobiť problém bezbariérového pohybu osôb na invalidnom vozíku. Adekvátne a funkčné riešenie predstavuje z hľadiska požiadaviek na povrchovú úpravu použitie zámkovej dlažby.

Ak sa použije plná dlažba s medzerami medzi jednotlivými dielmi, tak maximálna medzera medzi nimi by mala byt max. 10mm (kvôli kolesu invalidného vozíka).
Riečne kamenivo frakcie 4-8mm je ako dopadová plocha vhodné pre bežnú populáciu, avšak nie je vhodné na bezbariérový pohyb osôb na invalidnom vozíku.

· Z hľadiska univerzálneho prístupu a využitia sa odporúča používať rozšírený a k tomuto účelu vhodný napr. EPDM materiál.

Odpoveď od žiadateľa:

Chápem podmienke EPDM, ale ako som písal, ihriská sú certifikované a zmenou dopadovej plochy by došlo k porušeniu certifikátu, nakoľko niektoré prvky sú vo výške, kde by EPDM mohlo pri dopade spôsobiť poranenie. Z uvedeného dôvodu obsahuje ihrisko dopadovú plochu kamenivo pre bezpečnosť cvičiacich.

Z uvedeného dôvodu navrhujeme ako súčasť ihriska EPDM podložky, ktoré sa vedia ad hoc použiť pre človeka na invalidnom vozíku, aby sa dostal k častiam, ktoré sú výškové pre neho dostupné.

Bude to v takejto podobe v poriadku?

…..posielam ešte doplnenie k téme dopadovej plochy k mailu z dnešného rána a zasielam ešte nasledovné dáta a certifikát od projektanta. V bode 3 je definovaná norma k dopadovej ploche a ako chráni deti, aby mali pohyb na cvičisku bezpečný.

EPDM materiál konkrétne:

– deti po páde na tuto plochu sa zrania zlomením alebo vykĺbením dopadanej časti tela (členok, lakeť, koleno, zápästie)

– ⁠deti po páde na tuto plochu si spôsobujú ľahšie i ťažšie otvorené zranenia (škrabance), čím sa zvyšuje riziko infekcie a šírenia nákazy neželaných ochorení medzi deťmi

– ⁠tieto plochy sú v lete nepochôdzne na bosú nohu (horúce, spôsobujú spáleniny)

– ⁠pri teplotách nad 25 stupňov a priamemu žiareniu slnka sú tieto plochy toxické a zdravotne závadné a spôsobujú rakovinu (vid štúdie)

– na rozdiel od týchto rizikových materiálov je štrk prírodný materiál bez, bez údržbový, nezávadný

Problém bezbariérovosti sa vie v prípade dieťaťa na vozíku, ktoré ma záujem na cvičisko ísť, vyriešiť 3 gumovými EPDM rohožami o rozmere 1x1m (2cm hrúbka), ktoré sa z boku vysunú pre dieťa aby sa dostalo pod rúčkovaciu plochu alebo sa mohlo priťahovať na kruhoch. Po jeho odchode sa rohože musia odstrániť z cvičiska pretože sú opäť zdrojom poranenia iných deti, ktoré sa tam budú pohybovať.

Odpoveď gestora

Všetky informácie vrátane certifikátov, prehlásení o zhode a poskytnuté rešerše o závadnosti /nezávadnosti povrchov môžu byť pravdivé.

Neriešia však podstatu, t.j. univerzálne prístupné ihrisko pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, využívajúcich invalidný vozík.

Napriek všetkým doloženým informáciám platí:

• kolesá invalidného vozíka nefungujú na povrchu zhotoveného z udávanej frakcie riečneho kameniva. Takto riešené ihrisko je univerzálne neprístupné.

• v samotnom certifikáte “TUV”, je zobrazená realizácia, kde je okrem štrku, ktorý je pre vozičkára neprekonateľný, klasický cestný obrubník s výškou 150mm.. (okrem iného tento aspekt riešenia prechodov medzi rôznymi úrovňami povrchov nie je zrejmý ani z projektovej dokumentácie, ktorá bola predmetom posúdenia).

Z uvedených dôvodov nie je možné financovať takúto realizáciu z verejných zdrojov, keďže jednou z podmienok ich čerpania je zabezpečenie prístupnosti a nediskriminácie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Univerzálne navrhovanie je suma komplexných čiastkových riešení, ktorých výsledkom je integrálne harmonické prostredie zabezpečujúce prístup pre všetkých (t.j. nie len pre ľudí so zdravotným znevýhodnením).

Odporúča sa vypracovať (upraviť) projekt konkrétneho ihriska s náležitou starostlivosťou o komplexne riešenie bezbariérových úprav, ktoré berú na zreteľ všetky aspekty používania ihriska. Osobitný ohľad by mal byť vynaložený v prípadoch, pri ktorých ide o zariadenie inštalované v rámci inštitúcií poskytujúcich vzdelávanie detí a mládeže (predpokladá sa, že ihrisko môžu využívať aj deti so schopnosťou samostatného pohybu, avšak s čiastočne obmedzenou mobilitou, resp. môže ísť aj o iné diagnózy).

Inovatívnosť, flexibilita a prispôsobiteľnosť technických riešení poskytujúcich relax a zlepšujúci zdravie a životný štýl deti a mládeže, je prvoradým záujmom všetkých výrobcov takýchto zariadení.

Otázka

Môže na schodisko umiestniť šikmú schodiskovú plošinu, napriek tomu, že schodisko je vonkajšie a nie je prekryté?

Odpoveď

Existujú aj šikmé schodiskové plošiny, ktoré sa umiestňujú v exteriéri. Je samozrejmé, že by bolo v takom prípade pre všetkých lepšie, ak by plošina bola aspoň pod prístreškom, aby tam na schody nepršalo, nesnežilo a podobne. Musia sa zohľadňovať aj bezpečnostné faktory, napríklad aby nehrozilo nebezpečenstvo pošmyknutia a podobne.

Všeobecne: Hoci nepoznáme projekt podrobne, je zrejmé ako ste uviedli, že ak ide o novostavbu, tak bezbariérový výťah už len tým, že je priestrannejší, ako úzky bežný výťah pre zdravé osoby, je pre žiadateľa oveľa výhodnejším riešením, než externá plošina. Navyše, pokiaľ sú k dispozícií finančné prostriedky, teda v rámci výzvy sú to oprávnené výdavky, tak je to aj pre žiadateľa výhodné riešenie, aj so spoluúčasťou. Určite je potrebné počítať, pokiaľ ide o vzdelávanie, aj napríklad s osobami seniorského veku alebo s osobami s krátkym zdravotným obmedzením (napr. zlomená noha), ktoré tiež majú obmedzenú schopnosť pohybu. Sme presvedčení, že aj ľudia zdravotne bez postihnutia privítajú niekedy radšej výťah, ako napríklad každodenné zdolávanie schodov na 2. podlažie budovy. Pokiaľ tam má byť výťah, tak určite bezbariérový. Nakoľko však nepoznáme podrobnosti projektu, je potrebné nami uvedené aspekty posúdiť z hľadiska podmienok výzvy.

Otázka

Musí žiadateľ vybudovať v objekte (novostavba) na prístup na druhé poschodie výťah?

Odpoveď

Je potrebné postupovať podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pokiaľ ide o projekt podporený z finančných prostriedkov EÚ, musí spĺňať ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten jednoznačne stanovuje, že bez ohľadu na to, kde sa objekt nachádza (nerozhoduje, na akom podlaží), a nachádza sa tam miestnosť určená na vzdelávacie aktivity s možnou účasťou osoby so zdravotným postihnutím, musí sa realizovať právo na vzdelávanie, ktoré majú všetci rovnaké. Teda objekt a miestnosť musia byť bezbariérové a musia mať bezbariérový prístup. Tým viac, že je to novostavba, tak je potrebné to riešiť hneď od začiatku systémovo, komplexne a s výhľadom do budúcnosti tak, aby objekt nemusel byť za nejaký krátky čas znovu „debariérizovaný“. Nakoniec, aj výťahy ako také majú aj riešenie pre exteriérové použitie, vidíte to napr. pri zastávkach električiek a podobne.

Otázka

Je možné namiesto stoličkového výťahu použiť alternatívu – schodisková plošina, ktorej špecifikácie sú uvedené na link:

https://www.velcon.sk/sk/bezbarierove-pristupy/sikme-schodiskove-plosiny/schodiskova-plosina-logic

https://www.velcon.sk/bezbarierove-pristupy/sikme-schodiskove-plosiny/sikma-schodiskova-plosina-v6s

https://www.velcon.sk/sk/bezbarierove-pristupy/sikme-schodiskove-plosiny/sikma-schodiskova-plosina-next

Odpoveď

Namiesto stoličkového výťahu je možné osadiť šikmú schodiskovú plošinu. Jedná sa o legislatívou dovolený debarierizačný prvok.

Otázka

Ako sa z hľadiska HP posudzuje bezbariérová prístupnosť v žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na investície do kultúry, prírodného dedičstva a cestovného ruchu v prípade výstavby resp. rekonštrukcie rozhľadne v prírode?

Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na investície do kultúry, prírodného dedičstva a cestovného ruchu, dovoľujeme si oznámiť, že bezbariérová prístupnosť sa aplikuje v závislosti od charakteru aktivít projektu, pričom ako sám uvádzate, v prípade výstavby resp. rekonštrukcie rozhľadne nie je spravidla technicky možné zabezpečiť bezbariérovosť objektu rozhľadne. Gestor nevie jednoznačne určiť a posúdiť či a ako je potrebné realizovať bezbariérovosť konkrétnej stavby v prírode, napr. rozhľadne bez toho, aby poznal danú stavbu na základe projektovej dokumentácie a prostredie v ktorom sa stavba nachádza.

Odpoveď

V prípade, že ide o aktivitu, ktorá je svojim charakterom nekompatibilná s požiadavkou uplatnenia fyzickej prístupnosti v zmysle č. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, či už z dôvodu účelu využitia (stavby, rekonštrukcie stavby) alebo s ohľadom na okolitý terén (stúpanie do kopcov, lesný porast, ťažko prístupný terén, atď.), či charakterom okolitého prostredia (historická časť mesta, kultúrne pamiatky, chránená krajinná oblasť, atď.), je zo strany žiadateľa potrebné, aby v Check liste náležite odôvodnil nesplnenie požiadavky prístupnosti v predmetnom projekte. Dovolíme si pripomenúť, že je povinnosťou žiadateľa vynaložiť všetko úsilie, ktoré je možné požadovať v zmysle platnej legislatívy, na aplikovanie fyzickej prístupnosti v projekte a splnenie PPP.

Pokiaľ je predmetom projektu napr. investícia do chodníkov, parkovania, bezbariérových toaliet a pod. je potrebné postupovať v zmysle príslušných Check listov, nakoľko je potrebné upozorniť žiadateľa, že predmetný Check list môže byť predmetom finančnej kontroly. Preto v prípade, ak na niektorú aktivitu nie je možné aplikovať bezbariérovosť, je potrebné uvedené zdôvodniť a samozrejme, je tiež potrebné posúdiť fyzické podmienky terénu.

Otázka

Potrebujem sa opýtať na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, teda ako píše vyhláška č. 192/1994 Z.z., o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Potreboval by som vedieť či uvedené princípy musí uplatniť súkromný podnikateľ vo svojej prevádzke, ktorá nie je verejne prístupná verejnosti. Jedná sa konkrétne o areál na chov rýb s rybníkmi, kde je prírodná svahovitosť , rybníky musia mať vyvýšenú hrádzu, po ktorej sa pohybuje obsluha rovnako ako musí obsluha riešiť poruchy technológie s Prípadným zostupom do šachty k zariadeniu a rozvoz krmiva pre rybníky na fúriku. Uvedenú prácu nemôže vykonávať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu, pretože je pre ňu fyzicky nevhodná.

Je teda potrebné riešiť bezbariérovosť v takomto areáli neprístupnom verejnosti, čo je prakticky technicky nemožné z pohľadu umiestnenia a charakteru stavby?

Odpoveď

V súčasnosti je platná vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z. z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Vami uvádzaná vyhláška č. 192/1994 Z. z. nie je od roku 2002 platná.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v článku 9 Prístupnosť deklaruje nutnosť zabezpečiť prístup k pracovným možnostiam.

Samozrejme, niektoré pracovné pozície jednoznačne nemôžu vykonávať osoby so zdravotným postihnutím, či prípadne i ženy (tak ako bolo spomenuté v texte Vášho mailu). Avšak je potrebné zvážiť, či sa jedná o pracovisko, ktoré v celej svojej prevádzke vylučuje určitú skupinu osôb vo vykonávaní pracovnej činnosti alebo má možnosť poskytnúť pracovné miesto i osobám ŤZP, napr. v administratívnej prevádzke, v hospodárskej, školiacej, obchodnej a inej.

V týchto prípadoch je potrebné brať do úvahy možnosť bezbariérového resp. univerzálneho navrhovania aspoň vo vstupnej a vybranej časti prevádzky a tak umožniť prístup týmto osobám so špecifickými potrebami vykonávanie pracovnej činnosti v požadovanom rozsahu.

V prípade, ak je takto vybudované pracovisko, tak vie ponúkať pracovné zaradenie osobám so ŤZP a tým sa bude ľahšie uplatňovať požiadavka vyplývajúca zo Zákonníka práce, ktorý už v základných zásadách zakotvuje zákaz diskriminácie o. i. aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia a súčasne povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovné podmienky, umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Dovoľujeme si poukázať aj na skutočnosť, že zamestnávateľ musí za istých podmienok zamestnávať aj určitý podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva viac ako 20 zamestnancov.

Súčasne je potrebné si uvedomiť, že akonáhle je vytvorené bezbariérové prostredie, uľahčuje to prácu zamestnancom aj pri manipulácii napr. s tovarom, nábytkom, v uvedenom prípade s krmivom, vybavením, rybami, atd..

Otázka

Telocvičňa – Musí byť splnený bod a)?

Bezbariérový vstup zo šatní a umyvárne je podľa názoru žiadateľa irelevantný nakoľko sa nerobí rekonštrukcia šatní. V projekte robia len rekonštrukciu podlahy a mantinelov v telocvični a do telocvične bude zabezpečený bezbariérový vstup cez dvere, ktoré budú spĺňať požiadavku na bezbariérovosť.

Odpoveď

ÁNO

Ak sa debariérizuje školské zariadenie, tak bez možnosti zabezpečenia všetkých priestorov určených na výučbu, nebude možné považovať zariadenie za bezbariérovo prístupné v plnom rozsahu. Tak ako je potrebné zabezpečiť bezbariérový prístup do telocvične, tak je potrebné zabezpečiť žiakovi aj možnosť prezlečenia sa a využitia hygieny. V prípade, ak to nevedia zabezpečiť priamo v šatniach a hygienických zariadeniach pri telocvični, je potrebné nájsť náhradné miesto s hygienou v objekte, na možné prezlečenie osoby s poruchou mobilného spektra.

Otázka

V časti „Iné údaje“ Prílohy merateľných ukazovateľov a iných údajov sa uvádza: „Iné údaje sú údaje, resp. parametre (iné ako merateľné ukazovatele projektu), ktoré prijímateľ povinne a každoročne poskytuje prostredníctvom monitorovacích správ počas implementácie projektu, resp. v rámci udržateľnosti projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP.“

V prílohe sú uvedené tieto iné údaje:

DPSK031-Počet identifikovaných bariér brániacich prístupnosti fyzického prostredia pre osoby so zdravotným postihnutím,

DPSK032-Počet odstránených bariér brániacich prístupnosti fyzického prostredia pre osoby so zdravotným postihnutím,

DPSK033-Počet nástrojov zabezpečujúcich prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pri údaji DPSK032 sa uvádza: „Výslednou hodnotou musí byť na základe legislatívy Slovenskej republiky a požiadaviek EÚ odstránenie všetkých bariér vo fyzickom prostredí, ktoré boli identifikované na začiatku a počas realizácie projektu, teda zabezpečenie bezbariérovosti v plnej miere.“

Zdrojom overenia týchto údajov je projektová dokumentácia a Check list – vyhlásenie o bezbariérovej prístupnosti.

Pokiaľ bude v Check liste uvedené, že niektorá podmienka bezbariérovosti nie je splnená a architekt uvedie vážny dôvod prečo nie, bude sa táto podmienka započítavať do ukazovateľa DPSK031? Keď prijímateľ takúto bariéru pri realizácii neodstráni a teda nenaplní ukazovateľ DPSK032, bude nejako sankcionovaný?

Odpoveď

NIE

V prípade, že je odôvodnenie naozaj relevantné, tak toto sa nezapočítava do IU. Žiadateľ nemusí pri podaní ŽoNFP stanovovať cieľovú hodnotu IU, v prípade, že cieľovú hodnotu nenaplní nie je sankcionovaný. Upozorňujeme však, zabezpečenie bezbariérovosti je PPP a vylučujúcim kritériom. Prijímateľ musí vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby bola PPP splnená. V prípade, že nebude zabezpečená úplná prístupnosť ak je to možné, tak bola porušená PPP a nevzniká nárok na NFP v plnom rozsahu, nie len na danú aktivitu.

Otázka

V Check liste – Vyhlásenie o bezbariérovej prístupnosti – debarierizácia školskej stavby, je uvedené: Časti kontrolného hárku, ktoré sa nevzťahujú na konkrétne aktivity v rámci výzvy, sa vyplnia zaškrtnutím „nie“ a do časti „Doplňujúce informácie (Uveďte vážne dôvody, prečo nie je niektorá požiadavka splnená)“ žiadateľ uvedie, že nie sú relevantné v rámci predmetnej výzvy.

Platí táto poznámka aj pre Check listy ostatných kategórii budov, ktoré sú v rámci výzvy oprávnené? Pri ostatných kategóriách takáto poznámka nie je uvedená. Nemalo by byť v prípade, keď sa časť kontrolného hárku nevzťahuje na konkrétne aktivity, vhodnejšie zaškrtnúť políčko „Pre projekt irelevantné“?

Odpoveď

ÁNO

Vo všetkých kontrolných hárkoch – CHECK listov by uvedená formulácia mala byť ich súčasťou. Ak sa časť kontrolného hárku nevzťahuje na konkrétne aktivity je potrebné zaškrtnúť políčko „Pre projekt irelevantné“. Check listy boli všeobecne nastavené na kontrolu celkovej bezbariérovej prístupnosti objektov a areálov.

Otázka

Je potrebné použiť celý Check list (číslo 6) pri aktivitách opatrení v rámci energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov základnej školy, ktoré sa týkajú len obvodových múrov, strechy a otvorových konštrukcií. Stačí v takom prípade zabezpečiť iba bezbariérový vstup bez ohľadu na vnútorné vybavenie školy?

Modelová situácia:

Prosíme o zadefinovanie minimálnych požiadaviek, napr. či v prípade riešenia opatrení energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na základnej škole, je potrebné dodržať celý CHECK list č. 6 vrátané telocvične, šatní, jedálne a pod., pokiaľ sa bude zatepľovať celá budova, v rámci ktorej sú všetky tieto miestnosti. Uvádzame, že pokiaľ by mal byť naplnený každý bod príslušného check listu, náklady na realizáciu energetickej efektívnosti by sa najmä pri väčšej

budove značne navýšil. Najmä v prípade, ak budú realizované len tie aktivity, ktoré sa týkajú len obvodových múrov, strechy a otvorových konštrukcií, či nepostačuje zabezpečený bezbariérový vstup do budovy.

Odpoveď

ÁNO aj NIE.

Ak sa jedná o aktivity opatrení energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na základnej škole, ktoré sa týkajú len obvodových múrov, strechy a otvorových konštrukcií, nevidíme dôvod na používanie celého CHECK listu č.6. Je potrebné si ujasniť, ako je postavená výzva. Podľa uvedeného predpokladáme, že sa nejedná o výzvu zahrňujúcu celkovú debarierizáciu škôl. Z toho dôvodu by sa mali hodnotiť len súčasti, napr. uvedené v bode 1 – vyššie uvedené, t.j. tie, ktoré sú uvedenou rekonštrukciou dotknuté a sú súčasťou zabezpečenia bezbariérového užívania objektov v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z..

Poznámka: Samozrejme bolo by vhodné nastaviť výzvu a čerpanie finančných prostriedkov v optimálnej výške na celkovú debarierizáciu objektov na vzdelávanie tak, aby bol splnený Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 9, 19 a 24.

Otázka

Predmetom Projektu je rekonštrukcia obalového plášťa budovy MŠ. Je potrebné realizovať aj debariérizáciu objektu?

Odpoveď

NIE.

Pri rekonštrukcii obalového plášťa budovy školy, pokiaľ je nastavená výzva na podporu energetickej efektívnosti, nie je potrebné debariérizovať budovu v plnom rozsahu (máme zato, že tak ani nie je nastavená možnosť čerpania financií). Ale pri rekonštrukcii obalového plášťa už berieme ohľad na debariérizáciu prvkov, ktoré sú súčasťou obalového plášťa v zmysle platnej legislatívy – v súčasnosti do apríla platnej Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

Napríklad: Pri zatepľovaní objektu dbať na to, aby nedošlo k zúženiu dverných otvorov zabezpečujúcich príchod do budovy užívanej verejnosťou pod legislatívou požadované limity. Alebo nahradiť už v tejto fáze pôvodné dvere nevhodnej šírky vhodnejšími, lebo v budúcnosti, ak by sa tieto dvere debariérizovali, tak by narušili novo vytvorený obalový plášť.

Pri výmene okien a balkónových dverí umiestniť ovládacie mechanizmy v dosahovej výške osoby na vozíku, zabezpečiť vhodnú výšku parapetu, zabezpečiť bezbariérový prechod cez balkónové dvere do exteriéru (vhodná šírka dverí a bezprahová úprava).

Zabezpečiť vhodnú výšku osadenia ovládacích prvkov a mechanizmov na otváranie dverí, zvončeka, vypínačov, dverných držadiel, videovrátnikov a pod.

Tiež, ak by sa z tejto výzvy budoval nejaký priestor, napr. priestor pre technické zabezpečenie budov (kotolňa…), tak už musí byť riešený ako bezbariérovo prístupný tak, aby sa v budúcnosti už nemusel debariérizovať (napr. vhodná šírka dverí a ich bezprahové riešenie, vhodné osadenie ovládačov…). Vhodné je brať do úvahy i to, aby v budúcnosti pri celkovej debariérizácii tieto novovzniknuté priestory neboli prekážkou – napr. že sa vybudujú na mieste, kde by mohla byť v budúcnosti osadená výťahová šachta pre účely bezbariérového sprístupnenia jednotlivých poschodí.

Poznámka: V princípe ide o to, aby pri následnej debariérizácii objektu sa už nemuselo do tejto novovytvorenej časti zasahovať.

Otázka

Je stoličkový výťah debariérizačným prvkom v rámci debarierizácie vzdelávacích zariadení?

Modelová situácia:

Žiadateľ zaradil medzi oprávnené aj výdavky na tzv. stoličkový výťah, pričom na základe výzvy na doplnenie ŽoNFP (požadovali sme vysvetliť navrhovaný výdavok) nám bolo doručené „vyjadrenie projektanta“ – prikladáme v prílohe mailu. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že stavebno-technické podmienky schodiska neumožňujú iný spôsob debarierizácie.

V texte ŽoNFP sa ďalej v tejto súvislosti uvádza:

„Bezbariérovosť prekonania výškových rozdielov v priestoroch budovy bude zabezpečená inštaláciou stoličkového výťahu špecializovaným dodávateľom. Stoličkový výťah ako spôsob riešenia bol vybratý z toho dôvodu, že zaberá minimum miesta, čo v prípade užšieho schodiska školy je optimálnym riešením. Možnosť presného prispôsobenia dráhy tvaru schodiska poskytuje úsporu priestoru a inštaláciu bez nutnosti stavebných úprav, v dôsledku čoho predstavuje efektívne riešenie danej problematiky. Bude vybraté certifikované zdvíhacie zariadenie. Používanie stoličkového výťahu bude zabezpečené asistenciou dospelej zaškolenej osoby, čo sa uskutoční pri dodaní tovaru vrátane jej montáže a revízie.“

V kontexte vyššie uvedeného si Vás dovoľujeme požiadať o stanovisko, či uvedené technické riešenie je možné na základe odôvodneného vyjadrenia projektanta považovať za oprávnené a zabezpečujúce tak bezbariérové prekonávanie výškových rozdielov v rámci školy v zmysle príslušného checklistu.

Odpoveď

NIE.

Vo vyhláške č. 532/2002 Z. z. je jednoznačne uvedené, aké sú možnosti debariérizácie pri prekonávaní výškových rozdielov: Oddiel 3, Riešenie nebytovej budovy…. v časti určenej na užívanie verejnosťou.

Vnútorné komunikácie a vybavenie, bod 2.

Pri dvojpodlažnej stavbe určenej na užívanie verejnosťou, ktorá nie je vybavená rampou, a pri viacpodlažnej stavbe sa prístup zabezpečí najmenej jedným osobným, prípadne upraveným nákladným výťahom alebo schodiskovou plošinou. Pri stavbe s výťahom sa prístup k výťahu zabezpečí na každom podlaží.

Stoličkový výťah predstavuje skôr domácu pomôcku, ktorú používajú ľudia pre pohyb medzi podlažiami v domácom prostredí na základe dôsledkov starnutia a bolestivých kĺbov, alebo pre zníženú pohyblivosť dolnej časti tela. Jednoznačne sa nejedná o debariérizačný prvok, ktorý je možný využívať v objekte určenej na vzdelávanie. Taktiež uvedený výťah rieši len presun osoby medzi výškovými úrovňami, ale nerieši presun jeho kompenzačnej pomôcky – vozíka, čím nedochádza k zabezpečeniu možnosti nezávislého pohybu osoby ŤZP po budove a prístupu k vzdelaniu, čo spôsobuje – nedodržanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím – článok 9 Prístupnosť.

Projektant uvádza, že sa jedná o jedinú možnosť debariérizácie objektu. Žiaľ, toto jeho stanovisko bez naštudovania si projektovej dokumentácie objektu nie je možné posúdiť. Taktiež nie je možné posúdiť, či „stoličkový výťah“ nemôže byť nahradený šikmou schodiskovou plošinou, ktorá by už bola vhodným debariérizačným prvkom.

Otázka

Pri debariérizácii ZŠ je potrebné realizovať aj opatrenia pre slabozrakých a nevidiacich?

Odpoveď

ÁNO.

Otázka

Plánujeme vybudovať vonkajšiu letnú učebňu formou altánku, v Check-liste bude spĺňať všetky podmienky okrem realizácie umývadla. Je potrebné, aby bola v tomto prípade, ak je to vonkajšia učebňa (altán) splnená aj podmienka zavedenia vody a následného osadenia umývadla pre imobilných žiakov pre splnenie podmienky debarierizácie?

Odpoveď

ÁNO.

Check list predstavuje len pomôcku pre žiadateľa. V prípade, ak niektorú aktivitu nepokrýva existujúci check list, môže byť resp. bude vytvorený nový check list.

Otázka

Akým spôsobom je potrebné sprístupniť cestovný poriadok na zastávkach vo forme prístupnej aj pre slabozrakých a inak handicapovaných?

Odpoveď

Prístupnosť autobusových zastávok je dôležitou súčasťou každodenného života a je nutné ju zabezpečiť v zmysle platnej legislatívy (vyhláška č. 532/2002 Z. z., TP048, napr. grafický list č.7). Osadenie cestovných poriadkov by malo byť v takej výške, aby ich vedela čítať aj osoba sediaca na vozíku. Pre slabozrakých ľudí je vhodné, aby sa používal vhodný kontrast medzi písmom a pozadím a odporúča sa nepoužívať pätkový typ písma.

Vyhláška č. 78/2020 o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy priamo neurčuje písmo, resp. typ písma, ktorý sa má používať na webových stránkach alebo v elektronických dokumentoch. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ako odborný garant z hľadiska užívateľov odporúča používať bezpätkové písmo (napr. Calibri, Arial, Tahoma, Verdana, Helvetica a iné), pretože je lepšie čitateľné pre väčšinu slabozrakých ľudí. Často používané písmo Times New Roman, neodporúča používať, pretože je to pätkové písmo.

Otázka

Je potrebné osadiť lavičky (v prírodnom amfiteátri a na zastávke) v zmysle bodu 5. Mestský mobiliár Checklist č.15 lavičky s opierkami na chrbát a bočnými opierkami na ruky, spevnená plocha vedľa lavičiek a pod. a ak áno, v akom rozsahu – pre aký počet lavičiek?

Odpoveď

Pri amfiteátroch by mal byť tiež záujem sprístupniť vyhradené miesta v zmysle platnej legislatívy (vyhláška č. 532/2002 Z. z. – § 64, bod. 3.). V hľadisku budovy pre kultúru a verejnú zábavu musí byť vyhradené 1 % z kapacity sedadiel, najmenej dve miesta, na umiestnenie osoby na vozíku podľa prílohy bodu 2.4.2. (pričom tieto miesta využívajú aj matky s kočíkmi a pod.). Tieto miesta majú byť navrhnuté tak, aby z nich bola zabezpečená dobrá počuteľnosť a výhľad na podujatie. V prípade, že takéto miesta nie sú sprístupnené, tak nemôžu byť osobami so zdravotným postihnutím využívané. Ostatné miesta nemusia byť bezbariérovo sprístupnené. Javisko by malo byť taktiež prístupné, lebo aj osoba na vozíku má právo byť aktívnym vystupujúcim na podujatí.

Poznámka: súčasne takto prístupné javisko umožňuje aj ľahšiu manipuláciu napr. s technickým vybavením, aparatúrou a pod. Takáto bezbariérová úprava sa dá riešiť aj terénnymi úpravami.

Otázka

Akým spôsobom je potrebné spracovať Čestné vyhlásenie o dosiahnutí súladu ním navrhovaného projektu s požiadavkami týkajúcimi sa plnenia HP, ak ide o aktivitu, ktorá je nekompatibilná s požiadavkou uplatnenia fyzickej prístupnosti v zmysle článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím? Ide o aktivity z dôvodu účelu využitia, s ohľadom na okolitý terén alebo charakter okolitého prostredia. Akým spôsobom je potrebné zdôvodniť nesplnenie požiadavky prístupnosti v predloženom projekte a kde je to uvedené?

Dovoľujeme si požiadať o vysvetlenie spôsobu vyhodnotenia súladu navrhovaného projektu s čl. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na základe Checklistu – Vyhlásenie o bezbariérovej prístupnosti, spracované gestorom HP, na základe ktorých je žiadateľ schopný pre svoje vlastné potreby pred vydaním čestného vyhlásenia kvalifikovane verifikovať dosiahnutie súladu ním navrhovaného projektu s požiadavkami týkajúcimi sa plnenia HP, nakoľko nám v predmetnom znení nie je zrejmý.

Odpoveď

V prípade, že ide o aktivitu, ktorá je svojim charakterom nekompatibilná s požiadavkou uplatnenia fyzickej prístupnosti v zmysle č. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, či už z dôvodu účelu využitia (stavby, rekonštrukcie stavby) alebo s ohľadom na okolitý terén (stúpanie do kopca, lesný porast, ťažko prístupný terén atď.) , či charakter okolitého prostredia (historická časť mesta, kultúrne pamiatky, chránená krajinná oblasť atď.), zo strany žiadateľa je potrebné, aby v check liste náležite odôvodnil nesplnenie požiadavky prístupnosti v predmetnom projekte. Dôležité je pripomenúť, že povinnosťou žiadateľa je vynaložiť všetko úsilie, ktoré je možné požadovať, na aplikovanie fyzickej prístupnosti v projekte a splnenie PPP. Informácie k spôsobu vyhodnotenia navrhovaného projektu s čl. 9 Dohovoru na základe check listu sú ukotvené v METODICKOM VÝKLADE K IMPLEMENTÁCII A UPLATŇOVANIU DOHOVORU OSN O PRÁVACH OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM (UNCRPD) V SÚLADE S ROZHODNUTÍM RADY 2010/48/ES Programové obdobie 2021 – 2027 Verzia: 1.1.

V zmysle uvedeného metodického výkladu odseku C kapitoly 2.1: Na základe Check listov je žiadateľ schopný pre svoje vlastné potreby pred vydaním čestného vyhlásenia kvalifikovane verifikovať dosiahnutie súladu ním navrhovaného projektu s požiadavkami týkajúcimi sa plnenia HP. Uvedené informácie umožnia žiadateľovi identifikovať kľúčové skutočnosti, na základe ktorých kvalifikovane preukáže splnenie danej podmienky prostredníctvom čestného vyhlásenia. Check listy tvoria výlučne odbornú pomôcku pre žiadateľa pre správnu implementáciu požiadaviek týkajúcich sa HP v navrhovaných projektoch a nie sú predmetom overovania poskytovateľom, ani iným subjektom na strane poskytovateľa. V súvislosti s poskytovanými informáciami žiadateľom týkajúcich sa plnenia podmienok a požiadaviek HP v projektoch zo strany poskytovateľa je potrebné, aby bolo poskytovateľom zabezpečené, že žiadateľ bude informovaný o tom, aké požiadavky má napĺňať deklaratórny záväzok v časti 7.3 „Spôsob realizácie aktivít projektu“ formulára ŽoNFP, resp. akým vhodným spôsobom žiadateľ popíše zabezpečenie súladu projektu s HP.

Ďalej v odseku D kapitoly 2.1 sa uvádza: V nadväznosti na požiadavky a informácie poskytnuté žiadateľovi vo výzve v súvislosti s plnením HP, poskytovateľ v konaní o ŽoNFP zisťuje, či sa v časti 7.3 „Spôsob realizácie aktivít projektu“ formulára ŽoNFP nachádza rámcový popis spôsobu, akým projekt zabezpečuje súlad navrhovaných aktivít a činností v projekte s Chartou základných práv EÚ, tzn. ako je zabezpečená a presadzovaná rodová rovnosť, nediskriminácia a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Zisťovanie uvedených skutočností v časti 7.3 „Spôsob realizácie aktivít projektu“ formulára ŽoNFP zo strany poskytovateľa sa týka výhradne úplnosti predloženej ŽoNFP a v danom prípade konkrétne poskytnutej informácie podľa predchádzajúcej vety.

Poskytovateľovi sa odporúča, aby jednoznačne usmernil žiadateľov o tom, že poskytnutá informácia v časti 7.3 „Spôsob realizácie aktivít projektu“ formulára ŽoNFP by mala mať charakter rámcového popisu plnenia opatrení týkajúcich sa HP, ktorý by mal obsahovo popisovať realizované aktivity a činnosti v danom konkrétnom projekte (napr. v prípade kombinovaných aktivít podporujúcich infraštruktúru, zabezpečenie zariadenia a vybavenia, ako aj podporu administratívnych a odborných kapacít, je vhodné rámcovo deklarovať opatrenia na dodržiavanie HP pre každú z uvedených oblastí). Predmetom overovania zo strany poskytovateľa v čase konania o ŽoNFP nie je vecná správnosť, resp. pravdivosť navrhovaných opatrení týkajúcich sa plnenia HP v projekte.

Otázka

Kedy sú šatne a umyvárne irelevantné z hľadiska projektu v školskom zariadení, ak sa v projekte nerealizuje rekonštrukcia šatní a umyvárne?

Odpoveď

Podľa uvedených predmetov projektu na debariérizáciu je uvedené aj vybudovanie bezbariérových toaliet. Nevieme, kde sa tieto toalety budú nachádzať a aké budú veľké, ale je pravdepodobne možné ich využiť aj na tento účel.

Otázka

Trasy po budove – Orientačný systém pre zrakovo postihnutých je potrebné aplikovať pre vnútorné priestory školy aj vonkajšie športoviská? Je potrebné mať špeciálnu dlažbu pre zrakovo postihnutých?

Odpoveď

NIE

Orientačný systém pre osoby so zrakovým postihnutím je vhodné aplikovať hlavne pri vstupe do areálu a budovy. Tam to ale nemusí byť riešené formou dlažby, dnes sú k dispozícií aj rôzne možnosti 3D náterov, polepov a pod. Orientačný systém vo forme napr. farebného riešenia jednotlivých odlišných interiérových častí budovy, popisy v Braillovom písme, reliéfne mapy sú vhodnou pomôckou pre osoby so zrakovým postihnutím a uľahčujú im orientáciu v priestore.

Otázka

Vybavenie rampy – Musia byť splnené všetky podmienky v Checkliste bod 6 ? Plánujú použiť na prekonanie 2 schodov teleskopickú nájazdovú rampu. Dĺžka rampy bude cca 3m. Musia byť držadlá po oboch stranách rampy?

Odpoveď

ÁNO

Jednoznačne, pri prekonávaní výškových rozdielov je potrebné zabezpečiť ich prekonanie v zmysle platnej vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (§ 27 – Schodište a rampa, príloha 1.3 vyhlášky – Schodisko a rampa), kde sú uvedené možné sklony a vybavenie rampy. Táto jednoznačne odmieta využitie teleskopickej nájazdovej rampy v uvedenom prípade. Teleskopická nájazdová rampa nie je trvalo osadený stavebný prvok, je to len provizórny debariérizačný prvok, ktorý nezabezpečuje trvalú debariérizáciu priestorov. Je potrebné si uvedomiť, že mobilné zariadenie je možné hocikedy a hocikým premiestniť, môže byť rozložená do 3m, ale aj nemusí a tým nebude spĺňať požadované stúpanie a pod.

Otázka

Je nevyhnutné v rámci projektu zabezpečiť bezbariérový prístup na 2. NP budovy aj v prípade, že je plnohodnotný vyučovací proces bez obmedzení zabezpečený na 1. NP?

Odpoveď

ÁNO

Ideálnym riešením je bezbariérovosť v plnom rozsahu. Znevýhodnenie môže mať okrem žiaka aj pedagóg. Taktiež je potrebné mať na pamäti socializáciu a možnú diskrimináciu. Napríklad tým, že žiaci sa nevedia dostať na iné poschodie, tak im neumožňujeme socializáciu s ostatnými spolužiakmi z iného podlažia, môže dôjsť k sťažnostiam spolužiakov znevýhodnenej osoby, že nemôžu využívať inú učebňu „kvôli jednému spolužiakovi“, čo môže viesť k diskriminácií. Avšak postačuje aspoň navrhované riešenie a škola bude bezbariérovo sprístupnená aspoň v čiastočnom rozsahu. Na druhej strane, škola by mohla využiť možnosť debarierizovať za výhodných podmienok aj 2. NP, čím by sa stala plne bezbariérovou, čo jej môže v budúcnosti priniesť benefity.

Otázka

Akým spôsobom je potrebné riešiť budovanie chodníkov (ako spevnenej plochy) v zmysle bezbariérového prístupu k amfiteátru a cykloprístrešku?

Odpoveď

Prístupnosť cykloprístreškov – nie je nám úplne jasná otázka, máme zato, že keď sa chceme dostať bicyklom do prístrešku, tak pravdepodobne ideme po cyklotrase, ktorá má nejakú povrchovú úpravu bez trávnatého porastu.

Poznámka: nie je možné si predstaviť, že rastie tráva pod prístreškom, resp. že by priestor nebol upravený, veď aj tam sa musí zvoliť úprava terénu.). Opäť, nie je povinné, aby povrchová úprava prístupovej trasy a podlahy cykloprístrešku bola riešená asfaltovým alebo betónovým krytom.

Otázka

Akým spôsobom je potrebné riešiť výškové rozdiely v amfiteátroch a podobných prírodných zariadeniach, teda vzhľadom na pódiá aj lavičkové sedenie pre účastníkov akcií (checklist č.15, bod 2-4);

Odpoveď

Vedľa sedacích prvkov by mala byť (podľa pripravovanej vyhlášky bude musieť byť, preto to už je zapracované v Checkliste) voľná plocha s rozmermi 1 200 mm x 1 500 mm slúžiaca na odloženie mobilných pomôcok alebo detského kočíka na zasunutie tak, aby nezasahovali do priechodnej šírky trasy; voľná plocha musí mať spevnený vodorovný povrch a je priamo napojená na chodník bez výškových rozdielov. Na bezbariérovej trase sa odporúča tieto oddychové miesta zriadiť na úsekoch dlhších ako 200 m, odporúčame v dĺžke 80 m. Mimo bezbariérovej trasy momentálne nie je zadefinovaný ich počet. Odporúča sa osadenie lavičiek s operadlami, či podrúčkami, pre zlepšenie dostupnosti a kultúry prostredia. Je dôležité, aby tam bola lavička a bolo si na čo sadnúť a oddýchnuť. Operadlá a podrúčky na laviciach nie sú povinnou súčasťou. Ako je uvedené v Checkliste č. 15, tam ide o mestský mobiliár.

Otázka

Ako je definovaná prístupnosť prostredia prostredníctvom budovania spevnených plôch pod cykloprístreškami a lavičkovým sedením v prírodných amfiteátroch a podobných prírodných zariadeniach, kde je potreba zachovať pôvodnú trávnatú plochu?

Odpoveď

Ak máme záujem budovať prístupné prostredie v zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s čl. 9 a 19, tak primárnym cieľom malo byť dosiahnutie ich automatickej uplatniteľnosti v spoločnosti. Nikde nie je definované, že prístupné prostredie môže byť len vyasfaltované alebo vybetónované prostredie. Môžu to byť napríklad aj prírodné mlatové chodníky, dá sa tam využiť drevo, kameň a pod. Je na architektovi, projektantovi, prípadne ďalších zainteresovaných odborníkoch, aby ponúkli vhodné riešenie.

Poznámka: ako bude zabezpečené pokosenie porastu, aby bol možný bezbariérový pohyb po trávnatej ploche? Muselo by sa jednať o riešenie typu „golfový trávnik“.

Otázka

Akým spôsobom je potrebné spracovať Čestné
vyhlásenie o dosiahnutí súladu ním navrhovaného projektu s požiadavkami týkajúcimi sa plnenia HP, ak ide o aktivitu, ktorá je nekompatibilná s požiadavkou uplatnenia fyzickej prístupnosti v zmysle článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím? Ide o aktivity z dôvodu účelu využitia, s ohľadom na okolitý terén alebo charakter okolitého prostredia. Akým spôsobom je potrebné zdôvodniť nesplnenie požiadavky prístupnosti v predloženom projekte a kde je to uvedené?

Odpoveď

V prípade, že ide o aktivitu, ktorá je svojim charakterom nekompatibilná s požiadavkou uplatnenia fyzickej prístupnosti v zmysle č. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, či už z dôvodu účelu využitia (stavby, rekonštrukcie stavby) alebo s ohľadom na okolitý terén (stúpanie do kopca, lesný porast, ťažko prístupný terén atď.) , či charakter okolitého prostredia (historická časť mesta, kultúrne pamiatky, chránená krajinná oblasť atď.), zo strany žiadateľa je potrebné, aby v check liste náležite odôvodnil nesplnenie požiadavky prístupnosti v predmetnom projekte. Dôležité je pripomenúť, že povinnosťou žiadateľa je vynaložiť všetko úsilie, ktoré je možné požadovať, na aplikovanie fyzickej prístupnosti v projekte a splnenie PPP. Informácie k spôsobu vyhodnotenia navrhovaného projektu s čl. 9 Dohovoru na základe check listu sú ukotvené v METODICKOM VÝKLADE K IMPLEMENTÁCII A UPLATŇOVANIU DOHOVORU OSN O PRÁVACH OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM (UNCRPD) V SÚLADE S ROZHODNUTÍM RADY 2010/48/ES Programové obdobie 2021 – 2027 Verzia: 1.1.

Otázka

Je možné považovať použitie pešej lávky cez ulicu za adekvátne riešenie debarierizácie? Vzhľadom na stanovisko protipožiarnej bezpečnosti stavby je nevyhnutné predmetnú lávku realizovať vo výške 4 m kvôli prejazdnosti požiarnych vozidiel, čo zvýši sklon lávky.

Odpoveď

Nie

Na základe požiadaviek HaZZ, nie je možné navrhnúť rampu na lávku a z lávky, ktorá by spĺňala požiadavky na jej bezbariérové užívanie. Z toho dôvodu je tento
prechod v plnej miere bariérový. Vzhľadom na svahovitosť terénu, resp. rozdielne výškové úrovne by túto časť bolo možné sprístupniť len za pomoci 2 zdvižných exteriérových plošín osadených vedľa existujúcich schodov.

Otázka

Existuje v rámci projektov pre súkromný sektor jednotná alebo všeobecne záväzná štruktúra informácií o HP do ŽoNFP, ktorú uvádzajú ministerstvá vo svojich výzvach a vzorových formulároch ŽoNFP? Je súkromný podnikateľ povinný uplatniť uvedené princípy vo svojej prevádzke, ktorá nie je verejne prístupná? Ak ide konkrétne o areál na chov rýb s rybníkmi, kde je prírodná svahovitosť , rybníky musia mať vyvýšenú hrádzu, po ktorej sa pohybuje obsluha, ktorá musí riešiť poruchy technológie s prípadným zostupom do šachty k zariadeniu a zabezpečovať rozvoz krmiva pre rybníky na fúriku. Uvedenú prácu nemôže vykonávať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu, pretože je pre ňu fyzicky nevhodná. Je v takomto areáli, ktorý nie je prístupný verejnosti, potrebné zabezpečiť bezbariérovosť?

Odpoveď

Áno

V Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 9 (prístupnosť) deklaruje nutnosť zabezpečiť prístup k pracovným možnostiam. Niektoré pracovné pozície jednoznačne nemôžu vykonávať osoby so zdravotným postihnutím, či prípadne i ženy. Je potrebné zvážiť, či sa jedná o pracovisko, ktoré v celej svojej prevádzke vylučuje určitú skupinu osôb vo vykonávaní pracovnej činnosti alebo má možnosť poskytnúť pracovné miesto i osobám ŤZP, napr. v administratívnej prevádzke, v hospodárskej, školiacej, obchodnej a inej…. V súčasnosti je platná vyhláška č. 532/2002 Z. z. VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V týchto prípadoch je potrebné brať do úvahy možnosť bezbariérového resp. univerzálneho navrhovania vo vstupnej a vybranej časti prevádzky a tak umožniť prístup týmto osobám so špecifickými potrebami na vykonávanie pracovnej činnosti v požadovanom rozsahu.

Takto vybudované pracovisko, tak vie ponúkať pracovné zaradenie osobám so ŤZP a tým sa bude ľahšie uplatňovať požiadavka vyplývajúca zo Zákonníka práce, ktorý už v základných zásadách zakotvuje a zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia a súčasne povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Na vykonanie uvedenej zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ povinný vykonať primerané prispôsobenia a iné vhodné opatrenia, aby tým umožnil osobe so zdravotným postihnutím nielen vstúpiť do zamestnania, ale tiež absolvovať odbornú prípravu. Akonáhle je vytvorené bezbariérové prostredie, uľahčuje to prácu zamestnancom aj pri manipulácii napr. s tovarom, nábytkom, v uvedenom prípade s krmivom, vybavením, rybami….

Otázka

Je možné považovať používanie stoličkového výťahu, zabezpečené asistenciou odborne zaškolenej dospelej osoby, za oprávnené a zabezpečujúce tak bezbariérové prekonávanie výškových rozdielov v rámci školy v zmysle príslušného checklistu?

Odpoveď

Nie

Vo vyhláške č. 532/2002 Z. z. je jednoznačne uvedené, aké sú možnosti debarierizácie pri prekonávaní výškových rozdielov: Oddiel 3, Riešenie nebytovej budovy…. v časti určenej na užívanie verejnosťou. Podľa § 63 Vnútorné komunikácie a vybavenie, bod 2 – Pri dvojpodlažnej stavbe určenej na užívanie verejnosťou, ktorá nie je vybavená rampou, a pri viacpodlažnej stavbe sa prístup zabezpečí najmenej jedným osobným, prípadne upraveným nákladným výťahom alebo schodiskovou plošinou. Pri stavbe s výťahom sa prístup k výťahu zabezpečí na každom podlaží. Stoličkový výťah predstavuje skôr domácu pomôcku, ktorú používajú ľudia pre pohyb medzi podlažiami v domácom prostredí na základe dôsledkov starnutia a bolestivých kĺbov, alebo pre zníženú pohyblivosť dolnej časti tela. Jednoznačne sa nejedná o debarierizačný prvok, ktorý je možný využívať v objekte určenej na vzdelávanie. Uvedený výťah rieši len presun osoby medzi výškovými úrovňami, ale nerieši presun jeho kompenzačnej pomôcky – vozíka, čím nedochádza k zabezpečeniu možnosti nezávislého pohybu osoby ŤZP po budove a prístupu k vzdelaniu – nedodržanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím – článok 9 Prístupnosť.

Otázka

Aká je dostupná vzdialenosť k bezbariérovým
toaletám v areáli školy?

Odpoveď

Sú určené dochádzkové vzdialenosti pre dostupnosť hygieny je podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. , 3. časť, § 51. Budova na školstvo a vzdelávanie, bod 5 – Záchod a umyváreň v škole, školskom zariadení a telovýchovnom zariadení sa zriaďujú oddelene podľa pohlavia. Musia byť umiestnené tak, aby dostupná vzdialenosť nepresiahla 60 m.

Podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Oddiel 3, § 64 – V stavbe určenej na užívanie verejnosťou musí byť najmenej jedna záchodová kabína pre osobu na vozíku podľa prílohy bodu 2.3. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť na každých začatých desať záchodových kabín musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru – chodby alebo haly, nemusí byť oddelene pre ženy a mužov.

Otázka

Je potrebné pri novostavbe riešiť výškový rozdiel medzi poschodiami výťahom? Ako je to s administratívnymi priestormi určenými pre pracovníkov na 1.NP? Mali by byť riešené bezbariérovo aj sociálne zariadenia pre pracovníkov (vrátane skladov)?

Odpoveď

Áno

Je možné riešiť výškový rozdiel medzi

poschodiami výťahom. Aby bol umožnený prístup aj osobám s poruchou mobility pohybového spektra,
vhodným riešením by bolo aj použitie napr. šikmej schodiskovej plošiny. Sociálne
zariadenia musia byť v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z. z. , časť: Príloha k
vyhláške č. 532/2002 Z. z., Všeobecné
technické požiadavky zabezpečujúce užívanie na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.